Mzdové rozdiely medzi slovenskými regiónmi zostávajú výrazné. Ukázali to najnovšie údaje Štatistického úradu SR za rok 2025. Kým v okrese Bratislava I dosiahla priemerná mesačná mzda podľa pracoviskovej metódy 2 455 eur, v okrese Veľký Krtíš to bolo iba 1 294 eur. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou priemernou mzdou tak predstavoval až 1 161 eur.
Celoslovenský priemer podľa novej Regionálnej štatistiky práce dosiahol v roku 2025 1 864 eur mesačne. Medziročne išlo o nárast o 115 eur, respektíve 6,6 percenta.
Nad priemerom je len 14 okresov
Väčšina slovenských okresov sa k celoslovenskému priemeru ani nepriblížila. Nižšiu priemernú mzdu ako 1 864 eur evidoval Štatistický úrad SR až v 65 zo 79 okresov.
Nadpriemerné mzdy mali zamestnanci iba v 14 okresoch. Okrem väčšiny bratislavských okresov išlo napríklad o Košice II, Košice I a Košice IV, ale aj okresy Trnava, Púchov, Ružomberok a Žilina.
Hranicu 2 000 eur prekročilo šesť okresov. Najvyššie mzdy boli zaznamenané v piatich bratislavských okresoch a v okrese Košice II.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzali najmä okresy na juhu a východe Slovenska. Mzdy pod 1 500 eur evidovalo až 19 okresov. K okresom s najnižšími priemernými zárobkami patrili okrem Veľkého Krtíša aj Poltár, Svidník, Medzilaborce a Sabinov. Nízke mzdy zostali aj v okresoch Krupina, Bardejov, Sobrance, Rimavská Sobota či Kežmarok.
Mzdy rástli takmer všade
Pozitívom je, že priemerná mesačná mzda medziročne vzrástla takmer vo všetkých slovenských okresoch. Výnimkou boli Košice III, kde prišlo k poklesu.
Najdynamickejší rast zaznamenali okresy Košice II, Banská Štiavnica a Martin, kde sa mzdy zvýšili približne o 10 až 14 percent. Naopak, najmenej sa priemerné zárobky zvýšili v okresoch Bratislava III, Kysucké Nové Mesto a Poltár, kde bol rast pod hranicou jedného percenta.
Najlepšie platené sú telekomunikácie, najhoršie reštaurácie
Výrazné rozdiely sa prejavujú aj medzi jednotlivými odvetviami ekonomiky. Z 85 sledovaných odvetví bola v roku 2025 najnižšia priemerná mesačná mzda v reštauráciách a pohostinstvách, kde dosiahla 998 eur.
Na opačnom konci rebríčka boli telekomunikačné podniky a organizácie s priemernou mzdou 3 173 eur mesačne. Rozdiel medzi odvetvím s najnižšou a najvyššou priemernou mzdou tak presiahol 2 100 eur.
Nad celoslovenským priemerom 1 864 eur bolo 35 sledovaných odvetví. Mzdu vyššiu ako 3 000 eur dosahovali okrem telekomunikácií aj zamestnanci v oblasti počítačového programovania a poradenstva, výroby koksu a spracovania ropy či v pomocných činnostiach finančných služieb a poistenia.
Naopak, menej ako 1 300 eur mesačne zarábali v priemere zamestnanci napríklad vo výrobe odevov, bezpečnostných a pátracích službách, údržbe zariadení a krajinnej úprave, ale aj v sociálnej práci bez ubytovania či pri spracovaní kože.
Zamestnávatelia vyplatili 36,7 miliardy eur
Celkový objem miezd a náhrad mzdy vyplatených zamestnancom podľa pracoviskovej metódy dosiahol v roku 2025 36,7 miliardy eur. Medziročne sa táto suma zvýšila o približne 7 percent, teda o 2,4 miliardy eur.
Viac ako polovicu celkového objemu vyplatilo iba deväť odvetví. Najviac peňazí smerovalo zamestnancom vo verejnej správe, obrane a povinnom sociálnom zabezpečení, kde zamestnávatelia vyplatili 3,7 miliardy eur. Nasledovalo vzdelávanie s 3,2 miliardy eur a zdravotníctvo s 2,8 miliardy eur.
Významnú časť predstavoval aj maloobchod, ktorý tesne prekročil hranicu dvoch miliárd eur.
Bratislava dominuje aj v počte pracovných miest
Regionálne rozdiely sa neprejavujú iba v platoch, ale aj vo veľkosti pracovného trhu. Na Slovensku bolo podľa pracoviskovej metódy v roku 2025 v priemere približne 1,6 milióna zamestnancov, čo bolo medziročne o približne 5-tisíc viac.
Najväčším pracovným centrom zostáva Bratislava I, kde bolo evidovaných takmer 116-tisíc zamestnancov. Viac ako 100-tisíc zamestnancov pracovalo aj v okrese Bratislava II. Približne 60-tisíc zamestnancov mali okresy Nitra, Žilina a Bratislava III.
Na opačnom konci rebríčka bol okres Košice III, kde priemerný evidenčný počet zamestnancov dosiahol iba 1 251 osôb.
Čo znamená pracovisková metóda?
Štatistický úrad pri týchto údajoch využíva takzvanú pracoviskovú metódu. Zamestnanec je teda zaradený do okresu, v ktorom sa jeho pracovisko skutočne nachádza, a nie podľa sídla spoločnosti.
Z tohto dôvodu sa priemerná mzda 1 864 eur nedá priamo porovnávať s referenčnou priemernou nominálnou mesačnou mzdou za celé Slovensko, ktorú Štatistický úrad SR za rok 2025 uviedol vo výške 1 620 eur. Ide o údaje získané odlišnými metodikami a z rozdielnych štatistických zdrojov.
Najnovšie čísla však jednoznačne ukazujú, že regionálne rozdiely v odmeňovaní na Slovensku zostávajú výrazné. Kým Bratislava a ďalšie ekonomicky silné centrá ponúkajú mzdy výrazne nad slovenským priemerom, viaceré okresy na juhu a východe krajiny za nimi stále výrazne zaostávajú.
Zdroj: Štatistický úrad SR
grafy: Štatistický úrad SR
